Agapornis Ružovohrdlý
Tento druh je medzi agapornismi najznámejší a najobľúbenejší. Pokiaľ ľudia, ktorí nie sú chovateľmi, hovoria o agapornisoch, majú takmer vždy namysli práve tento druh. Známy je tiež jeho poddruh, ktorý sa vyskytuje v Angole a jeho latinský názov je Agapornis roseicollis catumbella. Tento podruh je o niečo menší a má o niečo svetlejšie zafarbený zobák.
Agapornis ružovohrdlý má svoj pôvod v juhozápadnej Afrike, kde žije predovšetkým v suchších oblastiach a v závislosti na ročnom období sa živý semenami tráv, alebo bobuľami. Tento agapornis je veľmi spoločenský, v mladom veku žije v enormne veľkých skupinách, ktoré sa neskôr v dospelosti rozdeľujú do menších skupiniek.
Vo voliére môžete chovať spoločne niekoľko párov, ale aj tak existuje riziko a to predovšetkým v období párenia, že jednotlivé páry budú medzi sebou bojovať. Preto sa väčšina chovateľov nakoniec rozhodne chovať vtáky rozdelené do párov. Dôvodom nie je len agresia, ku ktorej môže dôjsť medzi jednotlivými pármi, ale aj fakt, že oddelené voliéry sú jediným spôsobom ako si udržať prehľad pri cielenom chove určitých typov.
Agapornisovia ružovohrdlí nie sú príliš aktívni pri stavaní hniezda. Vo voľnej prírode hniezdia najčastejšie v dutinách stromov, ktoré potom prikrývajú niekoľkými vetvičkami a kôrou. Samička si nájdený materiál na stavbu hniezda zastrčí medzi perie a tak ho prenáša. Ukázalo sa že pravidelne hniezdia v hniezdach „snovačú“ (ploceus jacksoni) a že sa v takom prípade málokedy unúvajú ďalej upraviť si hniezdo.
Vďaka tomu, že agapornis ružovohrdlý je chovaný veľmi často, a to aj bežnými chovateľmi, a vzhľadom k tomu, že sa pomerne jednoducho rozmnožuje, vyskytuje sa v mnohých farebných mutáciách. Agapornis ružovohrdlý sa môže vyskytovať v pôvodnom prírodnom zafarbení, ktoré je svetlo zelené, môže byť aj tmavo zelený, olivovozelený, morský zelený, opálový a lutino, môže mať vyblednutú, ružovú, a pomarančovú masku , môže byť pastelový, sivokrídly, fallow, škoricový, isabela, žltý s čiernym okom, recesívne i dominantne pestrý, môže mať aj žlté oči. Dĺžka tela je asi 15 cm a medzi pohlaviami nie sú žiadne patrné vonkajšie rozdiely.
Agapornis Fischerov
Agapornis Fischerov meria približne 15 cm. Jeho prirodzeným prostredím je (severná) Tanzánia, kde žije v suchom prostredí v malých skupinkách a živí sa predovšettkým semiačkami (tráv). Medzi pohlaviami nie sú patrné žiadne vonkajšie rozdiely. Agapornis Fischerov sa môže krížiť aj s inými druhmi, ktoré patria ku skupine s bielym okružím. Aj keď chovatelia k tomuto kríženiu z času na čas pristupujú, chceli by sme vás od toho skôr odradiť, pretože tento postup nemá nijaké opodstatnenie. Väčšina milovníkov agapornisov presadzuje oddelený chov jednotlivých čistokrvných druhov.
Vďaka značnej prispôsobivosti a relatívne nenáročnému chovu sa agapornis Fischerov vyskytuje vo veľkom množstve farebných mutácií. K mutáciám, ktoré vznikli pri oddelení chovu tohto druhu patria mutácie mramorovaná a pestrá, žltá mutácia s čiernym okom. Ďalšie farebné kombinácie, ako sú modrý a fialový faktor a tmavé faktory, si agapornis Fischerov „požičal“ od agapornisov s bielym okružím. V Dôsledku kríženia s agapornisom ružovohlavým sa u tohto druhu vyskytuje inofaktor (červené oči).
Vo voľnej prírode hniezdi agapornis Fischerov s obľubou v dutinách stromov, pokiaľ nie sú v dosahu stromy, nie sú hniezdiace vtáky v tomto smere príliš vyberavé. Agaporni Fischerov si stavia hniezdo z hrubých materiálov, ako sú vetvičky a ich kúsky. Samička znáša 3-5 bielych vajíčok, z ktorých potom v priebehu 20 dní vysedí mladé. Mláďaťa môžeme poznať podľa čierneho koreňa zobáku, na ktorom sa často objavuje taktiež červená bodka.
V prípade tohto druhu je možné chovať pár, možný je však chov celej skupinky. Behom obdobia párenia je však lepšie chovať jednotlivé páry oddelene.
Okrem farieb, ktoré sa vyskytujú u vtákov žijúcich vo voľnej prírode sa objavili a boli zaregistrované rôzne farebné mutácie ako často sa objavujúca svetlo zelená bez vplyvu pastelového faktora. Vyskytujú sa aj zafarbení lutino (žltí jedinci s červenými očami) a albíni (bieli jedinci s červenými očami).
Agapornis šedohlavý
Agapornis šedohlavý, ktorý sa často označuje ako "cana", je trpasličí papagáj s sivou maskou. Druh meria 13-14 cm. Vyskytuje sa v lesnatých oblastiach na ostrove Madagaskar a bol dovezený taktiež na priľahlé ostrovy východného pobrežia Afriky. Známy je tiež jeho poddruh, a to pod menom agapornis šedohlavý väčší (A. canus ablectanae) Ten sa od nominátneho druhu odlišuje tmavšou farbou.
Agapornis šedohlavý je jedným z mála druhov agapornisov, u ktorých je rozdiel medzi samičkou a samčekom patrný v ich zafarbení – samčekovia majú popolavo šedivú hlavu a krk, zatiaľ čo samičky sú prevažne zelené. Mimo obdobia párenia žije tento druh vo veľkých skupinách, v dobe párenia sa však utvorené páry od skupiny odlúčia, aby mohli hniezdiť. V prirodzenom prostredí sa tento druh živí prevažne ryžou.
Chovatelia chovajú agapornisy šedohlavé len výnimočne, príčinu je potreba hľadať v chovných výsledkoch. Tento druh sa totiž vo voliérach a v chovných klietkach nerozmnožuje tak jednoducho ako iné, populárnejšie druhy agapornisov: rovnako ako agapornis oranžovohlavý je totiž agapornis šedohlavý kľudnejší a hanblivejší než ostatné druhy. Je tiež nesmelý a uzatvorený. Z toho vyplýva, že nie je dobré chovať ich spoločne s inými, agresívnejšími druhmi agapornisov. Skupinku agapornisov šedohlavých môžete chovať spoločne v jednej voliére, musíte však počítať s tým, že sa jedinci k sebe behom párenia nebudú správať príliš dobre. Práve v tomto období je oddelené hniezdenie , a to jednotlivých párov, najvhodnejším spôsobom hniezdenia.
Agapornis šedohlavý pochádza z listnatých oblastí a je preto jasné, že aj vo svojej voliére ocenia zeleň. Priestorná voliéra s dostatkom rastlín, umiestnená na kľudnom mieste je pre nich ideálnym riešením.
Agapornis ružovohlavý
Agapornis ružovohlavý patrí do skupiny agapornisov s bielym okružím. Tomuto druhusa taktiež hovorí "njasa papoušík", ale väčšina chovateľov ho však jednoducho nazýva ružovohlavý.
Agapornis ružovohlavý pochádza zo Zambie, z Tanzánie a zo Zimbabwe, kde žije predovšetkým v oblastiach bohatých na vodu a to vo veľkých skupinách. Pretože bol tento druh popísaný už v roku 1864 a približne o pol storočia bol dovezený do Európy, objavuje sa u chovateľov podstatne menej než agapornis Fischerov a agapornis škraboškový.
Agapornis ružovohlavý patrí ku najmenším známym druhom medzi agapornismi, dospelé vtáky merajú asi 13 cm. Medzi pohlaviami nie sú patrné žiadne vonkajšie rozdiely. Agapornis ružovohlavý sa vyskytuje v dvoch farebných verziách – v pôvodnom zafarbení a ako lutino. Lutino sú prevažne žlto zafarbené vtáky s červenými očami, ktorí sa dnes nevyskytujú pomerne často. Agapornis ružovohlavý je známy svojou jemnou povahou, môžete ho preto chovať vo voliére s inými príslušníkmi rovnakého druhu, alebo dokonca aj s inými malými vtákmi. Na vajíčkach nejradšej sedia v skupine s ďalšími jedincami svojeho druhu.
Agapornis Oranžovohlavý
Tento druh je tiež známy pod názvom agapornis s oranžovou maskou, odborníci ho nazývajú "pullarie". Tento druh je kľudnejší než väčšina druhov, relatívne málo lieta, o to viac sa zase šplhá a behá. Agapornis oranžovohlavý sa vo voľnej prírode vyskytuje na západe strednej Afriky, mimo toho v Togu, Siere Leone a v Ghane. Známy je tiež jeho poddruh Agapornis pullarius uganda, ktorý žije v Ugande a v priľahlých oblastiach.
Agapornis oranžovohlavý bol patrne prvým druhom agapornisov, ktorý sa dostal do Európy, údajne ho so sebou doviezli v 16. storočí Portugalci. V súčasnej dobe sa tento druh vyskytuje u chovateľov zriedka. U agapornisov oranžovohlavých dokáže rozpoznať rozdiely aj laik. Samčekov môžeme rozpoznať podľa domodra sfarbených koncov krídel, mimo toho majú samčekovia ešte svetlo zafarbené hrdlo , líca a hornú časť hlavy, na rozdiel od samičiek, u ktorých sa farebný tón približuje k oranžovej. Obe pohlavia majú modro zafarbenú kostrč.
Agapornis oranžovohlavý meria od špičky chvosta ku temenu hlavy 15 cm. Vo voľnej prírode žije vo veľkých skupinách a vyhľadáva rozsiahle otvorené oblasti, kde sa živý prevažne najrôznejšími semenami tráv. V priestornej voliére sa doporučuje chovať len niekoľko párov tohto druhu spoločne než jeden pár samostatne. Druh sa však chová relatívne zriedka a to predovšetkým kvôli tomu, že jeho chov býva v zajatí zriedkakedy úspešný.
Agapornis oranžovohlavý sa vyznačuje relatívne miernou povahou a preto nie je vhodné ho chovať spoločne s inými druhmi agapornisov, ktorí bývajú väčšinou agresívnejší a bojovnejší. Pri takomto spolužití potom agapornis oranžovohlavý obvykle trpí.
Miesto hniezdena sa líši od miest hniezdenia ostatných druhov agapornisov – agapornis oranžovohlavý hniezdi totiž výlučne v termitiskách a v hniezdach termitov, ktoré sa nachádzajú vysoko v korunách stromov. Tam samička vytvára hniezdo s vlastným vchodom. Čerstvo vyliahnuté mláďatá sa od ostatných agapornisov tiež odlišujú, lebo nie sú pokryté páperím, liahnu sa takmer holé. Páperie sa postupne objavuje až po niekoľkých dňoch.
